Barber Street Irish Terriers
Irsky teriér |
 |
 english version
BarberStreet 23 je vcelku bezvýznamná slovenská chovateľská stanica írskych teriérov so širokými medzinárodnými kontaktmi. Írsky teriér je pre nás viac spoločníkom než predmetom chovateľských ambícií. Na druhej strane história a vývoj tohto úžasného plemena nás fascinuje už viac než 15 rokov a patrí medzi naše dôležité koníčky. Tešíme sa z priateľov po celom svete, ktorých máme radi, pretože sú podobní psom ktorých chovajú - aktívni, otvorení, tvrdí na nepriateľov a milí k priateľom.
Ako to začalo
Írski teriéri sú súčasťou našej rodiny od r. 1995. Ja (Jozef) som mal nejakých tých psov už od detstva, ale keď som sa oženil, nejak sa nám nedarilo nájsť spoločné stanovisko, a tak sa psi u nás nevyskytovali.
Avšak ako naše deti rástli, prejavili sa v nich psíčkarské gény a začali sa dožadovať psa. Na ich uspokojenie sme vyvinuli perfektnú taktiku: každý rok sme zašli na medzinárodnú výstavu v Bratislave, vybrali sme si tam nejaké málopočetné plemeno, urobili fotky s našimi deťmi, a spýtali sa či nie je na predaj šteňa. Samozrejme nebolo a nám to bolo strašne ľúto... Táto pokrytecká taktika vychádzala asi 3 roky... v roku 1995 padla voľba na írskeho teriéra a „bohužiaľ“ šteňa na predaj bolo, síce až v Prahe, ale „bohužiaľ“ som tam mal na druhý deň cestu. Kým som šiel po šteňa manželka mi volala minimálne päťkrát – nekupuj to šteňa, -deti plačú, kúp ho, nekupuj to šteňa... atď. Nakoniec som šiel a keď som uvidel Basiu, už som nemal pochybnosti. A tak Basia, teda Borah Ariva prišla do našej rodiny. Tento krok sme nikdy neoľutovali.
Basia sa vyvinula v nádhernú írsku teriérku (čo ma dosť prekvapilo), začali sme sa zúčastňovať výstav (so striedavými úspechmi, ale CACy nám pribúdali) a začali sme pripúšťať aj možnosť, že by mala šteňatá. V r.1996 sme zaregistrovali chovateľskú "BarberStreet 23" (podľa ulice kde sme bývali) a chovateľskému rozletu už nestálo nič v ceste.
Chovateľská filozofia
Chovateľka našej Basii, pani Vojtíšková z Prahy, položila základy našej chovateľskej filozofie. Bola striktne orientovaná na „pravých“ írskych teriérov (pochádzajúcich z krajiny pôvodu). V tom čase boli írske línie pre nás dostupné v nemeckých chovateľských staniciach " von der Emsmuehle", "Capella", "von der Lichtenheide" a niektorých ďalších. Mnohé z ich perfektných psov sa nám páčili a celkom sme sa tešili na to, že niektorého z nich použijeme v chove (už aj preto, že Basia bola tiež „írsky aristokrat“ so známymi írskymi šampiónmi ako "Maghill" alebo "Gatecrasher" v rodokmeni). Naše plány sa však zmenili vďaka náhode: počas diskusie na Internete som sa zoznámil s A.D.Schans (ch.st. "Rufus"), ktorá ma pozvala na návštevu. Keďže som plánoval výlet do Nemecka, súhlasil som. A táto návšteva kompletne zmenila môj názor na írskych teriérov. Dorle ma oboznámila s potenciálnymi zdravotnými problémami plemena (v r. 1996 to vyzeralo ako planý poplach, ale čas ukázal, že mala pravdu) a vysvetlila mi svoju predstavu, ako z toho von. Recept bol nasledujúci: použitie amerických línií, aby sa dosiahla vyvážená kombinácia írskej a americkej krvi.
Tento trend bol reprezentovaný švédskou chovateľskou stanicou MerryMac. Keďže ich psy ako "Magic" (Tralee's Hurricane Kid), "Tuck" (Tralee's Design for MerryMac), "Carl" (MerryMac Don't Blame Me) ma úplne očarili, bolo rozhodnuté.
Spolupráca skvelá, chov žiadny
Bohužiaľ v tom čase neboli v "BarberStreet 23" pre chov ideálne podmienky, svoje nové nápady som však chcel otestovať. Podarilo sa mi presvedčiť dvoch významných českých chovateľov: Věru Sršňovú ("Z Peršlu") a Josefa Pavlicu ("Zlatý Florex"). Vďaka úzkej spolupráci s Dorle sa podarili celkom zaujímavé projekty: Věrinu "Bonu Florex" nakryl "MerryMac Good Looking" aka "Gato" (výsledkom boli Cassidy, Colette, Conti a Cassia z Peršlu), a zorganizovali sme import psa "MerryMac Lollapaloosa" (súrodenca šampiónov MM Legacy, Limmerick, Legend for Fardarrigh a Leading Lady Again) pre chovateľskú stanicu Zlatý Florex. Lollapaloosa, čiže "Byron" bohužiaľ zahynul veľmi skoro a zostali po ňom iba dva vrhy - "L" Rufus (Rufus Look on me) a "E" Zlaty Florex (Edmund Zlaty Florex), jeho synovia ho však nahradili viac než kvalitne.
Pre seba (a pre našich priateľov manželov Lichvárovcov) sme importovali psa Cedric von Ansveruskreuz, syna holandského šampióna Prins Paljan v.Koudenhoven a vnuka Tralees Hurricane Kida. Vyrástol z neho perfektný výstavný a krycí pes. Tu niekde sa začalo naše priateľstvo s Petrom Jaspersom ("van Koudenhoven")
Konečne chov
Podmienky sa zlepšili, ale Basia robila problémy. Boli sme dvakrát v Nemecku u spoľahlivých krycích psov, skúsili sme aj Byrona a Cedrica – a nič. Až v r.1999 bol úspešný Cassidy, a nám sa materializovali naše chovateľské sny v psovi BarberStreet 23 Exactly Cassin (Aero). Aero bol úžasný na výstavách (aj keď jeho pretočený chvost pripomínajúci famózneho MerryMac Dont Blame Me privádzal niektorých českých rozhodcov do zúrivosti) aj pri outdoorových aktivitách (dog trekking). Bol vzácnou kombináciou elegancie, výkonnosti a skvelej povahy. Nič lepšieho sme si nemohli želať.
Žiadna radosť netrvá večne. V r. 2002 sme kvôli vážnym rodinným problémom museli riešiť veľmi trpkú dilemu: môžeme si doma nechať iba jedného írčana. Rozhodli sme sa nechať si 7 ročnú Basiu a pre Aera sme našli nový domov v Rakúsku, kde žije s rodinou Dr.Stennera ako rodinný spoločník. Už nevyhráva výstavy, ale inak je veľmi užitočný.
Time-out
Basia už nemohla mať šteňatá, a tak sme hľadali iné možnosti. Začali sme sa venovať Aerovej dcére Maggie, a dúfali sme, že jej potomok bude pokračovateľom chovu v BarberStreet 23. Maggie veľmi ľahko dosiahla titul Slovenského šampióna, ale žiadných potomkov nemala. Tým sa kapitola aktívneho chovateľstva (dúfame dočasne) uzavrela.
Aby sme sa nenudili, občas využívame svoje kontakty a vzťahy na organizovanie medzinárodných výmen írskych teriérov, napr. vymenili sme psa Uelis Akill za Pride Uelis van Koudenhoven pre ch.st Uelis, alebo najnovšie psa Give z Peršlu za Spitfire van Koudenhoven (Speedy) pre ch.st. Z Peršlu.
Žiarivá budúcnosť
Naše deti sú už dospelé, staviame dom na vidieku. Predpokladáme, že v ňom nájdu domov aj nejakí írski teriéri. Kedy a kto to bude, je zatiaľ otázkou, ale samozrejme veríme v svetlú budúcnosť chovateľskej stanice BarberStreet 23.
obrazky coskoro.... ak to naozaj nemozete vydrzat, navstivte anglicku verziu |
