Barber Street Irish Terriers

30.03.2010

Po porovnaní oficiálnych výsledkov ŠV s mojimi poznámkami som zistil, že Glen z Peršlu nedostal VD ale D, takže moja poznámka o tom, že pani rozhodkyni nevadia zlomení psi, sa ukázala ako nemiestna až hlúpa, za čo sa ospravedlňujem. Na ostatných jedovatých poznámkach trvám naďalej.

 

Hlavné správy:

1. prekvapivo vysoký počet nahlásených írskych teriérov (13 prihlásených, 13 prítomných)

 2. mnoho prihlásených írčanov z "poľovných" línií

 3. nekonzistentný výkon rozhodkyne

 

Pár poznámok k výsledkom:

Psi - dorast: Henky Penky Ponny Express - VN1

Psi - mladí: 2 psy -  Brix Gorovec, nie príliš upravený, nie príliš pripraveny (VD) a Uelis Blade Devill - po zime v horšej srsti, ale inak v dobrej kondícii a forme (V1, víťaz triedy, neskôr Danubian Winner)

Psi - stredná:  1 pes, Kleo vd.Emsmuehle - bohužiaľ tento pes je dôkazom že ani slávne meno chovateľskej stanice negarantuje kvalitu, keďže disponuje neírčanským výrazom a vážnymi exteriérovými vadami (o.i. uhlenie a chrbtová línia). Pani rozhodkyňa zrejme rešpektuje kvality chovateľskej stanice, takže V1, víťaz triedy.

 Psi - otvorená: 2 psy,  Glen Z Peršlu - nie zlý, ale hrozná úprava a šokujúca ľahostajnosť k okoliu - asi takto si predstavujem zlomeného psa - (D). Ďalším psom bol Uelis Alex - v kratšej srsti, ale vo veľmi slušnej kondícii, excelentne predvedený - VD s vysvetlením, že to dostal za zlé uši (!!!) a pretočený chvost (!!!!). Keďže toto je prvá Alexova VD v živote po množstve titulov od renomovaných rozhodcov, viem si to vysvetliť len ako náhle pominutie zmyslov pani rozhodkyne.

Suky - mladí: ďalší produkt ch.st. Gorovec - Bea (VD) - jediné, čo k tomu viem povedať - zlá úprava srsti, absolútny nedostatok temperamentu

Suky - stredná: 3 veľmi pekné írčanky: Fragola Lemon Ponny Express - dobrý temperament, doprial by som jej viac substancie a kvalitnejšiu srsť (V1), Heriette z Peršlu - veľmi kvalitná suka, perfektná srsť/farba, (V2), Xantina Tavari - veľmi atletická "poľovná" suka s pekným pohybom (horšie predvedená) skvelá substancia, dobrá srsť, veľmi pekný výraz  (V3). Podľa mňa vyhrala najhoršia suka v triede (OK rozhodca môže preferovať aj veci ktoré iní považujú za vady) ale najmä pri porovnaní ostatných víťazov tried mi prišlo rozhodnutie  nekonzistentné.

Suky - otvorená: Ďalší Gorovec - Arka (VD) - milá sebavedomá suka, bohužiaľ exteriérovo značne vzdialená od štandardu, a Pride Uelis v.Koudenhoven - vo vynikajúcej kondícii, dlhšia, ale kvalitná srsť, perfektne predvedená (V1, neskôr Danubian Winner a BOB)  

Suky - pracovná: Xisisi Tavari - v perfektnej kondícii, trocha kratšia srsť, bohužiaľ katastrofické predvedenie (V1)

 

Pár poznámok na záver: 

- írčania z "poľovných" línií (s výnimkou reprezentantov ch.st Tavari)- predviedli najmä chýbajúci temperament a asi aj značné odchýlky od štandardu (ťažko posúdiť, pokiaľ sa teriér v kruhu pohybuje plazením), čo pravdepodobne nie je veľmi výnimočné na "uchovňovacích" výstavách. Pokiaľ však podobné zviera dostane rovnakú VD ako neporovnateľne lepší pes, ktorý má množstvo titulov od renomovaných špecialistov, nastáva problém. Majiteľ môže nadobudnúť dojem, že má doma rovnako dobré zviera, a používať ho v chove v mene poľovných vlastností, čo má za následok degradáciu plemena. A spoluúčasť na tom má aj pani rozhodkyňa.

 

V každom prípade: srdečne blahoželám Braňovi Polákovi a slečne Zajacovej: Bessy a Jerry boli v danom momente najlepší a pani rozhodkyňa to našťastie rozoznala. Bohu vďaka aspoň za to.

 

9.10.2009

Aj keď našim primárnym cieľom bolo vystaviť norviča, vidieť súťaž írčanov bolo pre mňa rovnako dôležité. Päťdesiatpaäť prihlásených írčanov a kvalifikovaný rozhodca Bojan Matakovič – to bol prísľub dobrého zážitku. A tak aj bolo.

 Bojana a jeho rozhodcovskú činnosť poznám už roky, a tak som bol zvedavý ako to zvládne. Úloha to bola ťažká – medzi írčanmi sa vyskytuje niekoľko typov a mená známych chovateľov v katalógu  celú vec tiež nezjednodušujú, a tak som sa celkom tešil na posudzovania. Čo zvíťazí – vedomosti alebo tlak veľkých mien?

- vo všetkých prípadoch rýchlo a správne vybral zvieratá, ktoré nemali patričnú kvalitu na Svetovú výstavu a ďalej s nimi nestrácal čas. Možno trochu kruté pre niektorých vystavovateľov, ale asi je načase uvedomiť si, že tituly z lokálnych výstav od nekvalitných rozhodcov neznamenajú že máte kvalitného psa.

- všetci víťazi boli rovnakého typu. Možno banalita, ale keď rozhodca nechá v každej kategórii vyhrať zvierainého typu, pravdepodobne nerozumie írčanom alebo nemá vlastný názor. Toto rozhodne nie je Bojanov prípad.

www.worlddogshow2009.com takže nemá význam ich prepisovať. Obmedzím sa na niektoré poznámky k posudzovaniu (ktoré sú samozrejme subjektívne):

CACIB:  logické rozhodnutie. Udelenie res.CACIB mi pripadá nekonzistentné, nakoľko pes je iného typu než preferuje rozhodca.

 feny - všetky triedy: nenašiel som tu zviera, ktoré by sa mi v ten deň páčilo (moja obľúbená Pride Uelis  bola absolutne bez nálady/temperamentu, a tak V4 bolo úplne na mieste, a Xisisi Tavari tiež nemala svoj deň). V niektorých triedach to bolo rozhodovanie medzi zlým a horším, ale s verdiktmi sa vo všetkých prípadoch viem stotožniť. Čo sa týka res.CACIB, mám s tým ten istý problém ako u psov.

BOB: opäť logické rozhodnutie

Niekoľko zaujímavých zovšeobecnení výsledkov Svetovej výstavy:

- absencia najúspešnejšej chovateľskej stanice za posledných 15 rokov – MerryMac.. Na Svetovej výstave predvádzali iba Jack Russel teriérov. Nakoľko podrobnosti nepoznám,  nie je namieste špekulovať prečo, dúfam však, že to nie je navždy.

- impozantný návrat chovateľskej stanice von der Emsmuehle na najvyššie priečky. Dvaja svetoví víťazi (aj keď nie priamo vo vlastníctve rodiny Gruttner) a dvaja Juniorskí svetoví víťazi – potomkovia ich importa Oberona, sú oveľa hodnotnejšou prezentáciou chovateľskej stanice, než ďalší pohár v skrini v Gudenbergu. K úspechu im blahoželám.

- skutočne profesionálna práca rozhodcu v každom zmysle slova. Blahoželám, Bojan, nemalo to chybu.

Poznámka: fotografie uverejnené v texte sú uverejnené s láskavym dovolením Braňa Poláka.

9.10.2009

Deň D je tu – skoro ráno k nám dorazí Miina „mamka“ Zuzana, dáme skromné raňajky a môžeme ísť. Vďaka znalostiam miestnych pomerov zaparkujeme asi 200m od vchodu do Incheby a asi o pol devietej sme na výstavisku. Máme tak čas pripraviť Miu (samé dobré veci – česanie,  likvidácia pretŕčajucich chlpov atď...) a detailne si pozrieť súťaž írskych teriérov (viď samostatný príspevok). Keď írčania skončili, presúvame sa do vedľajšej haly a čakáme, a čakáme... a čakáme.

Súťaž norvičov štartuje s miernym oneskorením. Sledujeme prácu rozhodcu pána Pitcharda – je dôkladná, presná... jednoducho skvelá. Prvý raz po dlhej dobe mám pocit, že posudzuje niekto, kto veci rozumie a nemá ani žiadne postranné úmysly (viem, v inej časti môjho webu so pre „allround“ rozhodcov nemal dobrého slova, ale toto je skutočne výnimka). Ďalším zistením je, že v súťaži nie je nekvalitný pes. Niektoré sa mi páčia viac, niektoré menej, ale chýbajú tu otitulované obludky, ktoré sú súčasťou vačšiny výstav. V kategórii psov sa zhodujeme, že najviac sa nám páči švédsky pes z triedy otvorenej, aj keď nevyhral.  

Rozhodujeme sa, že handlovať bude Zuzana. Predsa len Mia má voči nej väčší rešpekt. Mám trochu obavy, čo bude malá robiť v kruhu, to by bolo, keby nás rozhodca zrušil hneď na začiatku.

Zuzana s Miou nastupujú do kruhu – a som príjemne prekvapený. Malá stojí na stole ako skúsený harcovník , zo strany rozhodcu padajú nejaké slová pochvaly.  Vyzerá to dobre. Teraz už len predviesť sa v pohybe, Mia má pohyb vynikajúci... a prúúúúser... namiestou jej pekného pohybu predvádza niečo ako Anja Paersson, keď vyhrá preteky Svetového pohára v zjazde. Vyrazí vpred, vesluje nohami ako o život, kĺže sa po bruchu... no, hotový tuleň... alebo jazvec ? Nádeje na dobré umiestnenie sa rozplynuli.

Veľmi harmonická dvojročná fena, typický výraz, správne nasadené uši, vynikajúci krk a plece, harmonická stavba tela, kvalitná srsť, správne nasadenie chvosta, trochu voľnejšia v lakťoch, mohla by sa pohybovať viac paralelene.

Takže: máme kvalitného norviča porovnateľného s víťaznými zvieratami tejto výstavy. Pre pracovného psa lepší výsledok, než sme očakávali. Srdečná vďaka Zuzane za predvedenie (samozrejme, okrem toho pohybu, ale handlovať tuleňa je veľmi obtiažne). Zatiaľ nie je rozhodnuté, ale Miina výstavná kariéra asi ešte nekončí.

 všetky fotografie použité v článku: Peter Tunega

7.10.2009

Keďže do Svetovej výstavy chýbajú ešte dva dni, rozhodli sme sa trochu potrekovať v Karpatoch. Na túto ročnú dobu je dosť horúco, ale pre náš team to neznamená problém.

Okolo poludnia sme v Doľanoch, zaparkujeme na okraji obce a vyrážame. Zhruba za pol hodinu sme pri horárni Zabité a rozhodujem sa, čo ďalej. Mia zatiaľ dráždi psov za plotom horárne. Zo Zabitého vedie viacero ciest, ale keďže je teplo a nechcem uštvať psa, rozhodujem sa pre krátky výlet na Rybáreň v doline Majdan. A už šliapeme peknou lesnou cestou (postavenou za peniaze z Eurofondov, ako hlása tabuľa J). Po nedávnom daždi je tu plno kaluží – mimoriadne blatistých – a Mia si samozrejme vyberá tú najväčšiu a vyvalí sa do nej. Vyzerá ako prasa, ale prirodzený kondicionér na srsť nie je na zahodenie J. Pomaly klesáme do doliny, míňame poľovnícky zámoček a čoskoro sme na Rybárni. Na cestu späť vyberám trasu viac menej paralelnú s tou po ktorej sme prišli, je to trocha do kopca, ale obaja máme slušnú kondíciu a tak sme na Zabitom pomerne rýchlo. Potom už len z kopca do Dolan, a končíme. Spolu cca č hodiny, asi +ľkm a príjemne stravené popoludnie.

Prípravu na Svetovú výstavu vyhlasujem za ukončenú. Mám taký pocit že behať po lesoch a rochniť sa v kalužiach je pre Miu lepšia zábava ako vystavovať sa, ale však uvidíme.

6.9.2009

Vizáž je minimálne tak dôležitá ako fyzická kondícia, a tak sme sa vybrali do Trenčína navštíviť jednu s Miiných chovateliek Zuzanu Kotrhovú,  aby  malenku otrimovala.

Počas niekoľkých hodín usilovnej práce sa Mia  postupne zmenila z "bezdomovca"  na elegantnú psiu dámu pripravenú na Svetovú výstavu. Jej pozitívne stránky, hlavne perfektný rámce a vypracované svalstvo, ktoré boli skryté pod dlhou srsťou, teraz perfektne vynikli. A vyzerá to tak, že Mia si zmenu uvedomuje a je na ňu patrične hrdá, a len tak srší sebavedomím. Keď sa Zuzana rozhodla, že konečne spravíme nejaké reprezentatívne fotky, mladá sa predvádzala ako skutočná héérečka...

Takže doma máme perfektne upraveného psa a navyše sadu pekných fotiek. Pokiaľ si chcete aj vy urobiť radosť, s dôverou sa obráťte na Zuzanu (www.kotrha.sk)